Stretnutie Čiernych anjelov v Šali malo mať zvláštnu príchuť pre Luciu Mikulčik (Súkeníkovú) a Simonu Szarkovú. Obidve svojho času obliekali dres sobotňajšieho súpera Mostu. Aký je to pocit hrať proti bývalému materskému klubu prezradili hráčky v krátkom rozhovore.
Ako dlho ste hrali za Šaľu?
Simona: Asi šesť alebo sedem rokov, presne si to už nepamätám.
Lucia: Ja tri roky.
Pri vašom odchode do Mostu zohrala úlohu aj tá skutočnosť, že ste boli spoluhráčky? Ako vám to pomohlo?
Lucia: Samozrejme, že sme to spolu riešili, ale aj tak sa každá musela rozhodnúť sama za seba.
Simona: Určite je dobré, ak nie ste v cudzom prostredí úplne sama. A prišli sme sem za reprezentačným trénerom, takže sme vlastne neprišli do úplného neznáma.
Sledujete dianie vo vašom bývalom klube a ako si vedie?
Simona: Samozrejme, že ma to zaujíma a omnoho viac než iné kluby v interlige. Ale zase, že by som každý týždeň kontrolovala tabuľku, to nie.
Lucia: Ja som s niektorými dievčatami stále v kontakte. Nie som špión, aby som vyzvedala, aká situácia je v klube, zostali sme kamarátky. Ako stoja v tabuľke, si pozriem skôr pred , vzájomným stretnutím.
Určité väzby zostali, aj keď po vašom odchode sa už musel káder obmeniť?
Simona: Prišli k nim nové mladé hráčky, ale zase až natoľko si myslím, že sa nezmenil.
Lucia: Do kádra prišli mladé hráčky, ktoré v dobách, kedy sme tam hrali, hrali v mladších kategóriách. Šaľa má aj nového trénera, ktorého sme my ako hráčky nezažili.
Simona: Ja som súčasného trénera pri jeho predchádzajúcom pôsobení zažila.
Necítite aspoň kúsok nostalgie, keď odchádzate na zápas proti svojmu bývalému klubu?
Lucia: Je príjemné sa vracať na miesta, ktoré poznáte, stretnete plno známych a cítite sa tam dobre. Na Šaľu nemôžem povedať jediné krivé slovo, mám na ňu len dobré spomienky. Prvý rok, keď sme proti ním hrali doma, tak som bola nervózna, teraz sa cítim doma tu v Moste, preto už to tak neprežívam.
Simona: Myslím, že už nás to prešlo. Samozrejme, stále je to niekde vo vnútri, prežili sme tam určitý čas, ale žiadna veľká nostalgia nás neprepadáva. Keď sme po prvý raz išli s Mostom do Šale, tak to bol trošku zvláštny pocit, ale dnes už je to súper ako každý iný a vôbec to neriešim.
Ale keď nastúpite proti kamarátkam, nebudete ich chcieť predsa len trošku šetriť?
Simona: Možno práve naopak, viac nás to nabudí.
Lucia: Ja to takto v podvedomí nevnímam, na palubovke nepoznám brata. Po stretnutí sme znovu kamarátky a môžeme ísť spoločne na drink. Moja najlepšia priateľka zo Šale ma tu faulovala na červenú kartu a prežili sme to, sme kamarátky doposiaľ. Na ihrisku sme proste súperi a nič si nedarujeme.
Tešíte sa na sobotňajší zápas?
Simona: Moc sa teším, som tam viac menej doma a prídu sa pozrieť aj naši, takže sa určite teším.
Lucia: Veľmi, veľmi, veľmi sa teším. Myslím si, že to bude pekný zápas a my samozrejme chceme vyhrať.
ZDROJ: webové stránky dhk-banikmost.cz, 3.3. 2017, Autor Jan Pimper (upravené)
