Hádzanársky expert Jiří Zerzáň pri príležitosti práve skončeného 15. ročníka WHIL (Women´s Handball International League) 2016/2017 sa na stránkach Českého svazu házené z 24.4.2017 zamyslel nad jej doterajším priebehom a okomentoval nielen výkony všetkých zúčastnených družstiev, porovnal ich s minulosťou a načrtol ďalšie možnosti vývoja. Ponúkame vám k posúdeniu kritický komentár jedného z najúspešnejších trénerov ženských kolektívov v histórii slovensko-českej hádzanej, ktorý v minulosti viedol aj hráčky HK Slovan Duslo Šaľa.
Z dôvodu toho, čo som v dávnej, alebo aj nedávnej minulosti zažil so ženskou hádzanou, dovolím si nazrieť kritickejšie do prostredia najvyššej ženskej súťaže. Už na samom začiatku som bol u zrodu WHIL a bol presvedčený, že tento projekt prinesie výkonnostný posun. Po rozdelení republiky sa hrali len česká a slovenská liga. Myslím, že táto vízia spoločnej súťaže sa úplne naplnila a predovšetkým ženská hádzaná v Čechách išla kvalitou vyššie, čo dokumentuje aj účasť na ME. Bohužiaľ, v posledných ročníkoch WHIL stagnuje, a možno sa aj výkonnostne prepadá. Ak si zoberiem za príklad posledné tri ročníky, tak aj strohý pohľad na záverečné tabuľky to len dokazuje. Áno, výrazne vyrástli dve družstvá – DHK Baník Most a Iuventa Michalovce. Obaja jasne prevyšujú ostatných. Mnohí možno budú argumentovať, že majú skvelé podmienky (finančné) a nakúpili špičkové hráčky. To je síce veľká pravda, ale dovolím si polemizovať.
V ročníku 2008/9 do posledného kola (hralo sa v Michalovciach) viedlo WHIL družstvo Veselí. Prehralo, a o bod tak vyhrali WHIL Michalovce. Veselí nemalo žiadne veľké nákupy, proste sa trénovalo s pomerne úzkym kádrom 14-15 hráčok. Ďalší rok Veselí s mojim nástupcom potvrdilo, že kvalitný tréning s náležitým objemom prináša úspech a WHIL pred Michalovcami dokázalo vyhrať. Keď som sa prehrabal v mojich záznamoch z tej doby, dovolím si uviesť len zopár konkrétnych čísiel: 400 hodín tréningovej práce ročne, okolo 60 stretnutí vrátane súťažných, to znamená 450-500 hod. Týždenný tréningový cyklus obsahoval 5 až 7 tréningových jednotiek, vrátane prípravných stretnutí. Keď sa teraz bavím s trénermi družstiev vo WHIL, tak snáď len Michalovce potvrdzujú, že majú tieto objemy tréningovej práce. Myslím si, že ani Most nie je príliš ďaleko od týchto čísiel. Ostatné družstvá z rôznych dôvodov v tomto zaostávajú o 50-40%. A toto sa v plnej nahote prejavilo i v tomto ročníku a viac či menej i v predchádzajúcich.
Považujem za malý zázrak, že Česká republika s trénerom Honzou Bašným dosahuje síce nie úplne tie najlepšie výsledky, ale hra nášho reprezentačného družstva sa dosť približuje tej európskej, a tým pádom aj svetovej špičke. Samozrejme, veľmi veľký vplyv na našu výkonnosť majú hráčky, ktoré hrajú v špičkových európskych kluboch. Ale vyskladať reprezentáciu iba na tom, že máme hráčky v zahraničných kluboch sa skutočne nedá, aj keď sa svet a predovšetkým Európa touto cestou uberá. Ale to musíme najskôr vychovať pre tieto kluby hráčky! Cesta vedie len prostredníctvom náročného tréningu, bez neho nikto nemôže napredovať a herne vyrastať. Do zahraničia síce odchádzajú hráčky, ale skôr si finančne prilepšiť ako hrať vrcholovú hádzanú. Určite nie je bez zaujímavosti, že v Moste pôsobia dve vynikajúce slovenské reprezentantky.
A teraz obrátim v stručnosti svoju pozornosť k jednotlivým družstvám:
Iuventa Michalovce. S prevahou vyhrala WHIL, stratila iba jediný bod v Moste. Hrá modernú hádzanú, je už ostrieľaným družstvom aj v európskych pohároch. Mal som možnosť vidieť ju na ťažkom medzinárodnom turnaji v chorvátskej Koprivnici, kde tak isto ukázala svoju skvelú výkonnosť. Zdá sa, že v blízkej budúcnosti nebudú mať vo WHIL veľkú konkurenciu.
Baník Most. Podobne si udržuje jasnú pozíciu najlepšieho celku v Českej republike. U oboch týchto týmov sú rozhodujúce predovšetkým ich nadštandardné podmienky, hlavne finančné. S tým súvisí aj široký káder hráčok, práca v mládežníckych kolektívoch a zákonite z toho vyplývajúca konkurencia v družstve dospelých. Samozrejme, že tréningový objem práce je u oboch družstiev veľmi vysoký a obe tieto popredné družstvá sú aj zásobárňou reprezentácií Slovenska a Českej republiky. Myslím si, že v týchto dvoch kluboch je predovšetkým prepracovaná dlhodobá koncepcia nielen krátkodobo na jednu sezónu, ale výhľadovo ďalej dopredu.
Duslo Šaľa. Za oboma družstvami trochu zaostávala, v minulých rokoch bola jasne najlepším družstvom WHIL. Zrejme v klube riešili v posledných rokoch generačný problém. Napriek tomu patrí medzi najlepšie celky interligovej súťaže aj dnes. Toto družstvo má a malo výborné zázemie umožňujúce nielen veľký objem tréningov, skvelé a nadšené obecenstvo a vedenie klubu. Som presvedčený, že v budúcom ročníku bude Šaľa ešte dôstojnejším súperom pre prvé dve spomenuté družstvá.
Slávia Praha. Očakával som, že družstvo bude bojovať s Mostom a so Šaľou o druhé miesto vo WHIL. Určité problémy, výmeny trénerov a odchody niektorých hráčok sa podpísali pod rozkolísanú výkonnosť družstva. Veľmi zaujímavý bude ich určite o finále českého play-off.
Sokol Poruba. Pomerne veľmi dobre si počínala v európskom pohári, ale v domácej súťaži mala obdobne ako Slávia výkyvy a vedenie nemôže byť s piatym miestom spokojné. Aj tento klub, podobne ako Šaľa, má dobré zázemie a podmienky, aby svoju výkonnosť v novom ročníku podstatne vylepšil.
Zora Olomouc. Prebojovala sa na úkor minuloročného účastníka Zlína do českého play-off, čím splnila svoj cieľ. Na druhej strane, vo WHIL podávala veľmi kolísavé, nevyrovnané výkony, osobne som očakával viac. Družstvo je pohromade už dlhšiu dobu a aj trénersky je veľmi dobre obsadené.
Bemaco Prešov. Po víťazstve v Partizánskom obsadilo družstvo 7. miesto a rozhodne bolo prínosom pre súťaž. Osobne som veľmi zvedavý na ich súboj v slovenskom play - off so Šaľou. Družstvo vedie veľmi skúsený tréner Daniš, ktorý dlho viedol práve Šaľu.
Družstvá na 8. - 10. mieste získali rovnaký počet 19 bodov.
Slávia Partizánske. Určite sa od tohto týmu očakávalo viac. Družstvo malo niektoré veľmi rozporuplné a prekvapivé výsledky, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Jedným slovom, nesplnilo očakávania a jeho umiestnenie je pre mňa sklamaním.
HC Zlín. Konečný výsledok a umiestnenie je pre mňa ešte väčším rozčarovaním, ako v prípade Partizánskeho. Bližšie nešpecifikované vnútorné problémy viedli klub k výmene trénera a výkony družstva výrazne zaostali za predchádzajúcou sezónou.
SHK Veselí n. M. Obdobne, ako v prípade Zlína aj toto družstvo v priebehu sezóny vymenilo trénera a ako sa v konečnom dôsledku zreteľne ukázalo v prípade Slávie, Zlína a Veselí to v konečnom dôsledku malo vplyv na celkový pokles výkonnosti. Zo skúsenosti viem, že každý tréner potrebuje určitý čas na spoznanie hráčok, ich herných limitov a vlastne celého prostredia klubu. Práve v prípade Veselí je možné vypozorovať, že po dlhšom pôsobení u družstva sa začnú dosahovať aj výsledky – Veselí v posledných 4 súbojoch stratilo iba bod s Porubou a vyhralo na Slávii i so Zlínom a medzi to nepočítam povinné víťazstvo v Bratislave.
HK AS Trenčín. Jednou vetou sa dá povedať, že takmer amatérsky klub po návrate svojej odchovankyne Moniky Rajnohovej zo zahraničného angažmánu, pod trénerským vedením jej matky, ktorú som mimochodom podobne ako Petru Válovú (Vítkovú), bývalú trénerku Slávie, viedol aj trénersky, výkonnostne vyrástol a produkuje na svoje pomery dobrú hádzanú. V úspechoch vyniká ich výsledok, ktorý dosiahli v Olomouci, keď favorita totálne zaskočili.
Sokol Písek. Podobne ako Trenčín funguje tento tým skôr na amatérskej úrovni. Už niekoľko ročníkov sa zachraňuje a vo WHIL hrá dosť podradnú úlohu. Obe družstvá získali len 9 resp. 6 bodov. Je jasné, že niekto musí byť aj na konci tabuľky, ale tak výrazný odstup od skupiny tzv. strednej výkonnosti nemá vo vrcholnej spoločnej súťaži dvoch štátov čo hľadať.
ŠKP Bratislava. Družstvo, ktoré nemá vo WHIL čo robiť. Ide o vrcholnú súťaž a neuhrať ani jeden bod je až hanba, predovšetkým pre hlavné mesto Bratislava, ktoré ešte v nedávnej minulosti malo tri špičkové ligové družstvá, z ktorých predovšetkým Štart a Inter vyhrávali suverénne Československú ligu a ďalšie družstvo MDŽ bolo tiež veľmi vysoko. Všetky tieto družstvá boli hlavnými dodávateľmi hráčok do reprezentácie. Táto situácia by mala viesť k zamysleniu aj vo vedení SZH, keď hlavné mesto Slovenska, bývalú baštu ženskej hádzanej, reprezentuje družstvo ŠKP Bratislava, pokiaľ sa dá vôbec o reprezentácii hovoriť.
Nadchádzajúce zápasy národných play off budú nielen o boji o titul majstrov jednotlivých štátov, ale súčasne aj o možnosti účasti v európskych pohároch. V oboch krajinách to určite budú veľmi zaujímavé a dúfam, že aj dramatické a kvalitné zápasy, ktorých v samotnej WHIL nebolo veľa. Spomínal som nespravodlivý systém play-out, založený na prideľovaní bodov podľa umiestnenia v základnej časti (na Slovensku sa prirodzene nehrá), play off je naopak systém veľmi spravodlivý, aj keď aj tu môže dôjsť k zraneniu kľúčových hráčok. Na druhej strane sa hrá viac stretnutí a predovšetkým: zápasy play-off sa musia odohrať s plným nasadením a vedie hráčky k snahe podať v daný deň a hodinu maximálny výkon. A toto je tá pravá príprava pre zápasy v reprezentácii!
Som pripravený zniesť veľa kritiky za moje hodnotenie prebiehajúceho ale aj predchádzajúcich ročníkov WHIL, zároveň si myslím, že som k tomu oprávnený, vzhľadom k svojím skúsenostiam v hádzanej, v ktorej som viedol profesionálne či už ligové alebo reprezentačné družstvá plných 30 rokov
