Medailovú žatvu hádzanárskych klubov z východu republiky, po zlatých mužoch Tatrana Prešov a ženách Iuventy Michalovce, obohatilo aj Bemaco Prešov ziskom bronzových medailí v národnom play–off o majstra Slovenska.
Školský športový klub pri Strednej Lesníckej škole v Prešove, v ženskej zložke pod mediálnym názvom Bemaco Prešov, má za sebou tretiu sezónu v spoločnej slovensko– českej súťaži hádzanárok (WHIL), v ktorej skončilo doteraz najvyššie, na siedmom mieste. V národnom play–off však dosiahlo svoj historický úspech. Bemaco Prešov zvíťazilo v zápasoch o bronzové medaily nad Sláviou Partizánske na zápasy 2:0. Po výhre na ihrisku súpera 25:16, na domácom pečatilo triumf po výsledku 33
Znovu s rukopisom Daniša
Pre Bemaco je zisk bronzových medailí historickým úspechom. Podobnú slávu zažil Prešov v ženskej hádzanej naostatok pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi. Vtedajší klub ZVL Prešov získal štvrtý titul majsteriek Československa. Po dlhých rokoch skončil prešovský ženský hádzanársky klub na Slovensku tretí. Pozoruhodné na tom je, že pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi i teraz hádzanárky k medailám doviedol jeden a ten istý tréner, Dušan Daniš. Keď sme mu tento fakt pripomenuli po slávnostnom dekorovaní bronzovými medailami, zjavne bol ním prekvapený. „Tak to ste ma dostali,“ vyhŕkol nepochybne potešený, skúsený hádzanársky odborník. „Pravdupovediac, na historické údaje z minulosti som nepomyslel, skôr som sa aj s družstvom upriamoval na dosiahnutie historického úspechu s Bemacom. V každom prípade je to príjemné zistenie aj preto, že o prešovskej hádzanej mám záznamy v tridsiatich dvoch zošitoch, toto som si v nich akosi nevšimol. Vtedajšie ZVL Prešov, to bol klub na vysokej, po každej stránke perfektne zabezpečený klub. V súčasnom Bemacu Prešov pracujem zase v skromných, rýdzo amatérskych podmienkach. A pritom hráme interligu a na Slovensku sme skončili tretí. Azda tieto úspechy a cieľavedomá robota v klube osloví niekoho, kto by sa podujal podporiť našu snahu dostať ženskú hádzanú v Prešove na ešte vyššiu úroveň.“ O samotnej ceste za bronzom D. Daniš povedal: „Už v semifinále sme naznačili, že Bemaco dokáže potrápiť aj takého favorita, akým v semifinále bola preň Šaľa. Prehrali sme na zápasy síce nula tri, ale všetky súboje boli nanajvýš vyrovnané, skúsenejší súper nás zlomil až v samých záveroch. Nad Partizánskym, na jeho pôde sme vyhrali už v základnej časti WHIL. V prvom zápase série o bronz sme si to zopakovali. Takže do roly favorita, pre naše družstvo dosť nezvyklej, sme sa dostali my. Trochu som sa obával, ako to na dievčatá zapôsobí. Doma sme mali prvý mečbal. Partizánske nebolo pod takým tlakom ako naše družstvo. Aj preto z toho skúsené, v bráne Sulovská, dirigentka hry K. Michnová, strelkyne Geričová a Hollá, dosť ťažili. Postupne sa ale naše otriasli, súperky herne i fyzicky uťahali a nakoniec sme sa všetci radovali z historického úspechu.“
